Dark Destiny Chapter 8

06. 10. 2008 | † 22. 11. 2010 | kód autora: sEH

Chapter 8

- Nie, nie, nie!-

Kaitou sa nervózne prechádzal pred riaditeľňou. Yui a Kazuki sedeli pri ňom.

- Je to tvoja chyba mal si sa učiť, a nie prepadnúť.-

Povedal Kazuki jeho maximálne chladným a ľadovým hlasom.

- Ach, ďakujem za podporu, si fakt kamarát, Yui....-

Pozrela naňho znudene.

- Kazuki má pravdu.-

Oprel sa o stenu a nervózne pozrel na hodinky.

- Ach, mama ma zabije.-

Sklonil pohľad. Kazuki vstal.

- Má prísť tvoja mama?-

Jeho hlas znel odrazu nervózne a vystrašene. Kaitou prikývol.

-Tak ja teda idem radšej domov. Rodinnej scény sa nechcem zúčastňovať.-

- Tvoja mama?-

Yui nechápavo klipkala očami.

- Ehm, áno aj tak som ťa s ňou chcel zoznámiť.-

Kazuki nahlas zakašlal, aby na seba upozornil.

- Prepáč, že sa do toho pletiem, ale myslím, že toto asi nebude najvhodnejšia chvíľa predstaviť Yui tvojej mame.-

Kaitou naňho nahnevane pozrel.

- Prečo ty musíš stále myslieť?-

- Jeden z nás dvoch musí, a keďže to tvoj mozog asi nezvládne myslím za nás oboch.-

Yui sa nahlas zasmiala, čo Kaitoua urazilo viac než Kazukiho poznámka.

- Myslím, že má Kazu pravdu a toto nie je pravá chvíľa. Budete mať čo rozoberať.-

- Napríklad tvoje mizerné známky a výsledky v škole.-

Dodal Kazuki posmešne. A on aj Yui sa znova hlasno rozosmiali.

- Ach, obaja ste tak krutý.-

Yui podišla k nemu a tisla veľký bozk na pery.

- Veľa šťastia.-

Usmial sa a pohladil ju po vlasoch.

- Ľúbim ťa.-

- Iwasaki, dnu!-

Ozval sa strašidelný hlas riaditeľa a Kaitou vošiel do jeho kancelárie.

- Myslíš, že bude Kaitou v poriadku?-

Yui sa ustarostene pozrela na Kazukiho, keď šli spolu domov.

- Neboj sa Kaitou bude v pohode ako vždy.-

Milo sa usmial, no potom sa nervózne zamračil.

- Čo sa deje?-

Yui nerozumela výrazu jeho tváre, no odrazu zacítila divný pocit akoby sa na ňu niekto díval.

- Yui, nechcem ťa vystrašiť, ale vyzerá to, že nás niekto sleduje.-

Prehltla a zastavila.

- Kazu, choď dopredu ja to vyriešim.-

Zarazil sa.

- Čo? Ty chceš aby som ťa tu nechal samú.?

Usmiala sa.

- Neboj ja budem v poriadku. Choď.-

Kazuki sa pomaly pohol, no bolo vidno, že nerád ju tam necháva samú.

- Tak teda dobre ak chceš.-

Keď sa pomaly stratil medzi domami Yui sa otočila a pozerala sa rovno do žltých mužských očí. Sakyo stál priamo za ňou asi 50metrov.

- Kto si a čo odo mňa chceš?-

Jej hlas znel chladne, podozrievavo a odmerane.

- Zničiť ťa.-

Ledva stihla uhnúť jeho katane, s ktorou na ňu zaútočil. Jeho úder však dopadol na zem a nahnevane zvreskol. Yui sa naňho stále prekvapene dívala šoknutá jeho skutkom. Pomaly si začala uvedomovať o čo vlastne ide. Spomenula si na Kamuiho slová a vedela, že jej neostáva nič iné ako bojovať.Ale niečo sa jej nezdalo, na tomto mladom mužovi bolo čosi zvláštne.

- Čo si zač? Ty nie si obyčajný človek ale ani upír vôbec nepoznám nikoho kto by ti bol podobný.-

Sakyo sa nahnevane zatváril.

- Čo som a čím som bol nie je tvoja vec.-

Yui sa zamyslela.

- Čo si a čím si bol... že by si...je to možné...naozaj by si mohol byť... si padlý anjel?-

Sakyo od nej odvrátil pohľad. Chvíľu nemo stál a potom znova zaútočil. Yui aj teraz uhla, tentoraz sa mu ale podarilo spraviť hlbokú ranu pozdĺž jej ramena.

- Čo to? Čo sa so mnou deje?-

Yuino telo ostalo ochromené, rana ju vôbec nebolela, no telo jej tŕplo, nevedela sa hýbať, hlava sa jej točila a zmysli boli akési otupené.

- Hrot mojej katany je namočený do jedu, ktorý sa ti práve dostáva do krvi. Neboj sa nezabije ťa, ale ochromí tvoje telo, otupí zmysli až nakoniec prestaneš vnímať realitu a dostaneš sa do bezvedomia.

 


Zobrazit další články tohoto autora

Související články

Copyright © 2008-2018 Hups.cz. Všechna práva vyhrazena.